už 21

Dnes je to presne 21 dni. A aj v tyzdni tretom sa diali veci. Veci nove, zaujimave... hodne akejsi kratkej zmienky. Ci je aj citanie tychto slov hodne tvojho casu- odpovedz si sam;)

Treti tyzden zacal klasicky- pondelkom. Po 3 hodinovej piatkovej porade sme boli vsetci akysi „naslapani“ a tak hura do roboty! Sef si nas postupne volal na kobercek a zadeloval ulohy. Kazdemu sa co-to uslo. Ja, na pozici „communication assistant“ som sa ocitla v uzkej spolupraci so sefom a tvorime akusi ‚communication policy‘ a marketing pre celu NGO. Takze, tvorive ego mojho ja dostalo za ulohu vytvorit annual report (rocnu sparvu). Prvy annual report pre Child Care vobec. To znamena- ziadne predlohy, osvedcene techniky, postupy. „Tu mas, zariad.“ A tak som zacala pekne od nuly. Najskor som tri dni stahovala program na vytvorenie a navrhnutie dizajnu a „layout-u“. Internet pomaly jak slak- na prezretie 3minutoveho YouTube videa potrebujem tak 10 minut a vedro trpezlivosti. No ale sak sme v Afrike.. kam sa budeme hnat, nie? Kym sa 1,2 GB slimacim tempom lialo do mojho compu tak som si pekne docitala dalsiu Urbanikovu. A pri pohlade na „2 hours remaining“ som spokojne zaspavala tesiac sa na nove rano.  Na novy den s novym programom. Rano kuknem na comp- ze ERROR! Tak sup ho tam 13 hodin stahovania nanovo! Na druhy krat sa podarilo. Program stiahnuty, takze si pekne pomaly tvorim, navrhujem a ucim sa;) A nesmierne ma to bavi!

A teraz si myslis, ze to na co tam isla ked tam sedi desi v „kancli“ na zadku a kuka do pocitaca. Tak ti poviem, ze moja praca nieje len o tom. Napriklad v stredu som isla spolu s kolegami do jednej zakladnej skoly kde sme mali kratke lekcie o sexualnom zneuziti deti. Bolo to cele v lokalnom Zulu jazyku..tak som po obsahovej stranke z toho moc nemala (ale citala som si pred tym anglicku verziu, takze som bola v obraze). Moje poslanie v to popoludnie bolo jasne- chod, zazi, a nafot si to, co budes potrebovat. Poviem ti- dalsi neopisatelny zazitok! Zakladna skola je v dedine Mawasheni asi 4 kilometre za mestom. Cesta ukrutne zla, prasna, sama skala, jama. Horuco. My v starom rozheganom opli sedime 5ti okna otvorene no ako nahle vidis v protismere nejake ine auto tak sa musis rychlo chopit klucky (na okno) a co najskor okno zatvorit, lebo ta ten zvireny prach zadusi. (zvelicujem aby to znelo dobrodruzne;) ) Nastastie tam nie je moc divoka premavka..ale predsa som mala unavenu ruku po tych par "svihadlovych" cvikoch. Takze hore, dole, doprava, dolava, zakruta, krava, dom, strom, kopec..a na kopci skola! Isli sme asi 30km/h (vyssia rychlost by nadobro rozbila nejeden dopravny prostriedok) takze vcelku slusna vyhliadkova jazda. Deti v skole boli uplne uzasne! Velmi sa mi pacili- to ako reagovali, ako spolupracovali, odpovedali! Pecka! Vsetci v uniformach. Na moje prekvapenie boli tie triedy fakt plne- preplnene! V jednej lavici sedeli 4 deti! A ked sa potom vsetci rozbehli na dvor, bola som nadobro obklucena! (vid fotka na fejsbuku; dav deti okolo mna bol asi 3krat vasci) Vsetci sa chceli fotit..alebo..len byt blizko. Kricali, smiali sa.. a velmi tazko sa mi im vysvetlovalo, ze s objektivom 55-250 musia stat trochu dalej lebo im odfotim akurat tak detajl stvrtej mihlalnice :D Fakt paradny zazitok!

Nasledovali dva dni bez internetu- totalna prazdnota. Zacala som citat druhu a poslednu slovensku knihu ktoru som si sem priniesla. Uvarila som mojim spolubyvajucim slovensky gulas- nie v kotliku..tak neviem ci sa to rata. Chutilo nam.

Vikend totalne oddychovy. V sobotu sme sa na najblizsi tyzden rozlucili so slnkom. Zas nam tu privialo nejake mraky- ved nech len prsi..aby bola aka daka uroda.

Neskor napisem par riadkov o Child Care- kto sme, co sme, co robime a ako to robime. Ale o tom az nabuduce.

Neda mi opomenut vsetky vase komenty (na blogu) a povzbudive slova a „lajky“ na facebooku- rozumej „like= paci sa mi“, nie „ruske psy vo vesmire“. Velmi ma tesi ked utrusite poznamku a reakciu na to, co pisem. Fakt sa o tom tazko pise. O to viac ma tesi ked sa vam to paci :) Dakujem Miske, Radke a Katke za cas obetovany mne!!