som v štvrtom týždni

Dnes len kratko.

Uz tyzden 4. A ani neviem ako. Bezi to! Dovolim si tvrdit, ze uz som sa slusne aklimatizovala. Zvyknuta na veci okolo mna- na skriekajuce vtaky, na slnko ktore vychada asi o pol 5 rano, na jasterice, na opice. Spavat chodim „so sliepkami“, nikam sa neponahlam, aj na hodinky sa pozeram len sporadicky. Uz viem ako „chuti“ 32 stupnov na konci oktobra, ale aj to ako osviezi 12 stupnove ochladenie zo dna na den. Naucila som sa spavat v mojej kratkej posteli.

Tyzden 4 bol relativne tichy. Vlastne, kazdy den je tu tichy a pomaly. Uz ani neviem co je to stres. Stal sa zo mna flegmatik ;) Nikam sa neponahlam. Nic nezmeskam. Teda..myslim si, ze som nic nezmeskala..a ak hej..tak mi je to jedno :)

• V robote sme rozbehli dalsi projekt: Foto-projekt. Deti budu fotit to ako ziju: realita, sny, vizie, prava.
• S mojim Libyjskym kolegom sme zdielali radost z padu diktatury v jeho rodnej krajine.
• V strede tyzdna sa mestom prehlana najukrutnejsia burka. Vtedy mi teda riadne „stiskalo“. 29 stupnov- teda relativne horuco, a do toho strasnay dazd a hromy blesky ako z filmu! No koniec!
• Navstivila som miestnu kniznicu a na moje prekvapenie tam maju celkom slusnu zasobu literatury na moj univerzitny projekt.
• Cez vikend som zazila trochu divociny: „Road trip“ na plaz k Indickemu oceanu, palmovy prales (pripadala som si ako par milionov rokov spar a cakala som kedy sa tam zjavia nejake dinosaury), mangrovnikovy les (tie stromy, ktore potrebuju aj slanu aj sladku vodu a maju korene nad povrchom), videla som asi tisic krabov, spoznala som sladku vonu horiacej cukrovej trstiny (pred zberom), jedla najlepsiu „butternut soup“ (polievka z tekvice butternut), tradicne juhoafricke „Bobotie“ (zapekane mlete maso s ryzou vid. obr.)

Naucila som sa nudit sa a nic nerobit. Zazila som 4 popoludnia po sebe bez internetu. Co mozno neznie az tak jedinecne. No podotykam, ze tu sa po 6tej vecer fakt nic neda robit. Prechadzky nehrozia!-z bezpectnostnych dovodov- a ja teda o tie „cmukania“, piskania a ine formy prejavy zaujmu fakt nestojim. Dokazem 6 hodin sledovat „The X factor“, kazdych 10 minut prerusovany reklamou.

Velmi sa tesim ked mozem skajpovat s mojimi najblizsimi. Vsimla som si, ze sa pri tom dokazem cely cas usmievat..len tak...ani si to neuvedomujem. 

Chyba mi domov, ale velmi sa mi tu paci! Tak hura do piateho tyzdna!;)