piaty, siesty (novinky z nudy)

Dovolim si spojit udalosti z poslednych dvoch tyznov do jedneho prispevku. Preco? Lebo ako som pisala naposledy, pomaly si zvykam a stava sa, ze niektore dni su fakt nudne bez akychkolvek noviniek a zaujimavosti.

Aj tyzden piaty zacal klasicky- pondelkom. Fakt nic nove. Tusim aj prsalo vtedy. Den straveny v office kde sa standardne NIC nedialo. Aked pisem NIC myslim tym NIC. Nikto. Sef sa tu neukazal cely den. A tak som z cistej nudy zacala hladat nejaky online material na moj projekt. Rychlost internetoveho pripojenia vsak znacne ovplyvnila moje pociatocne ciele a odhodlania. Par uzitocnych veci som vsak nasla. Linky „save-nute“ a to pre zaciatok musi stacit.

Nasledujuce tri dni sa niesli v znameni mojej buducej kariery. Mozno myslim az moc dopredu ale fakt som nemala ziadne ulohy, na ktorych by som mohla pracovat, tak som zistovala ake su moznosti, kde a ako sa zamestnat, co je zaujimave. Tak som par dni zabila pisanim motivaciek a „cover letters“. Snad sa mi to v buducnosti zide. No a v piatok pokracujuc v duchu zveladovania mojho intelektu som si zobrala par hodin volno a vychutnala som si studium v miestnej kniznici. Uz som tusim spominala, ze maju slusnu (na africke pomery;) ziadna univerzitka) zasobu novych knih. Nuz a cosi som sa aj dozvedela. Hmlistne vlhke piatkove poobedie sme stravili v lese- zazitok ako zo scary movie (hmla ako mlieko!), vecera v malej lokalnej ..no ako to nazvat..lebo nebola to restika. Taka... hmmm...vyvarovna alebo co. Dala som si nieco, co mozem prirovnat k slovenskym pirozkom- tak to chutilo. Tu to volaju „Amagwinya„ a vyzera to takto:

Taka gula o velkosti zovretej paste. Ma to sladkastu chut ale nie je to plnene. Teda tu napln si mozes vybrat- rozne omacky a druhy masa. Chuti to fakt skvele. No ked si predstavim ako sa ta gula smazi v litoch oleja, az mi bolo tazko;) koniec kulinarskej sekcie.

No a cez vikend sa nedialo nic extra. Takze uz chapes co znamena prezit nudny tyzden. Toto bol fakt extrem a nevyzeralo to moc ruzovo ani v tento pondelok .

Do toho vsetkeho sme mali nejake trampoty doma ale to tu rozoberat nebudem. Plus moji spolubyvajuci- par "Taliansko a Libya" sa opat stihli niekolko krat pohadat aj rozist. Takze ich ticha domacnost kedy ja som niekde v strede medzi nimi a „hram na obidve strany“ ma dost vycerpava. Nuz ale...vztahy.

Ok. Takze dalsi pondelok- zacialok noveho tyzdna, koniec stareho mesiaca. Nemala som ziadne ocakavania. Pripravena na to najhorsie- nicnerobenie! A tento krat 100%ne nic nerobenie lebo od stvrtku sme nemali ani internet- lebo sme vycerpali nasich 5 GB. (s neobmedzenym internetom sa ovela lahsie nudi, drahi moji:P) Tak sme tu sedeli v office- burlive debaty o situacii v Libyi, o tom co sa stane, o tom co by mali robit...o tom ako Francuzka davala rady, a o tom ako si Libyjcan hajil svoju krajinu. Co nakoniec vyustilo do dalsej hadky, a do dalsej „tichej domacnosti“ (ktora este stale trva). V tom sa nastastie v nasom kancliku zjavil sef! Novinky! „Zajtra pojdete kazdy do inej dediny a stravite den-noc-den v Zulu kulture.“ Hura! Konecne nieco! Neocakavajte splachovaci zachod, elektrinu ani tecucu vodu. Nevadi! Vsak zazitok a dobrodruzstvo, nie?

O tom ,ako som to tam prezila napisem neskor ked si usporiadam myslienky v hlave.

Posledna vec. Nam sa tu cas neposuval, takze konecne nejaky casovy rozdiel- mame o hodinu viac!;)