7: Cape Town a 8: opat frflem na pocasie

Zas som sa na dva tyzdne odmlcala. Samozrejme, ze mam na to dvovody- ako vzdy a na vsetko;)

Tyzden sedem sa niesol v znameni takeho maleho splnenho sna. 48 hodin v Cape Town a stretnutie Starsky-ho! Dokonale! Teda az na to pocasie, ale ja som tam nesla kvoli slnku;)

Par veci sa pred odchodom z eShowe skomplikovalo- padol mi odvoz na letisko do Durbanu. A tak som ratala s tym ze si to uzijem v nejakom preplnenom taxiku trmacajuc sa po krkahajoch. Ale potom sa zacali diat veci, ktore keby som ja sama planovala tak nedopadnu tak skvele. Odvoz sa nakoniec nejak poriesil a tak som sa v 34 tupnovej horucave dostala na letisko ovela rychlejsie. Po pristati v chladnom a uprsanom Cape Town som stretla uplne skvelych ludi, ktori mi vdacne pomohli dostat sa tam kde som potrebovala a nielen to. Nocna jazda krizom-krazom cez mesto, vyhlad na svetielkujucu metropolu z upatia Table Mountain, vianocna vyzdoba v centre- wow. Cape Town je mesto do ktoreho sa da velmi rychlo zalubit. Druhy turisticky den a „vianocna“ vecera boli takisto carovne. Vdaka mestu? Vdaka jedlu? Nie! Vdaka NIM! Na treti den sa mi teda odtial odchadzalo velmi tazko. Ale to uz tak byva. Obcas o niecom snivame a dufame, aby sa veci udiali tak ci onak- vtedy by to bolo uplne dokonale. Ja  som nesnivala o nicom. Vedela som, preco tam idem a to ostatne som nechala na akusi „nahodu“. A keby som aj chcela planovat tak to jednoducho neovplyvnim a nenaplanujem takto perfektne. Ja mam vzdy akesi spekla stastie na ludi. A na tych vzdy zalezi!

Dokonalych 48 hodin.

Dakujem!

 Dalsi tyzden nic moc. Sa dalo cakat, co? Ziadne struhujuce spravy. Studijny tyzden, malovali sme office tak vsetko tam vyzera novo a cisto. Dost z tej novoty a cistoty boli hlava este aj dnes ked tam clovek sedi a (doslova) nasava atmosferu.

Neviem preco ale este stale ma dokaze toto pocasie znechutit. Prsi tu 6 dni v tyzdni. Neprehanam. Vlhkost 90-100%. No.. uz celkom chapem ako sa zije na mieste s tretim najvyssim uhrnom zrazok v krajine. To fakt nieje sranda ked aj veci perieme len vtedy ked je slnecno aby vyschli. LOL. Vcera som si mohla vychutnavat pocasie viac ako dve hodiny sediac na lavicke pred domom lebo mojim spolubyvajucim sa podarilo vymknut nas. No a kedze sa tu nikto nikdy nenahli tak sme 2 a pol hodiny cakali co sa stane. Ci nam pride sef odomknut a kedy :) tak som sedela a vychutnavala si tu nulovu viditelnost- maximalna hmla! K tomu bolo asi 28 stupnov..no cista sauna. a takto som si mobilom fotila hmlu :)

den-noc-den v dedine | cast 2. | noc a den druhy

V dome ma uz cakala na sporaku zohriata voda. V 200 litrovom sude zas studena. Tak si pekne namiesas do „lavora“ oblubenu teplotu- a hybaj hygiena ;)

Uz nieco po osmej som bola v posteli. Hej v posteli, ktoru so mnou zdielala Ngamsile. Pomestili sme sa! Ziarivka ziarila, Sindiso si chystala uniformu do skoly. A ja som rozmyslala ako samu seba presvedcim aby som zaspala uz o 20:20. Ako sm sa tak rozhiadala po izbe na stene vedla mojej hlavy presiel asi 20-centimetrovy mravec! Teda! Toto nie. Draha moja ty teraz musis co najrychlejsie zaspat este predtym ako sa zjavia hady, jastery, dinosaury a ine potvory, ktore si oni mozno chovaju ako domace zvieratka. Tak som sa tam obalila do deky a nasilu zvierala viecka novoriac si: spi, spi, musis spat. Ngamsile po chvili zhasla svetlo..a z noci si uz moc nepamatam. Viem ze som sa par krat zobudila. Lebo zvonka sa ozyvali kadejake zvuky.

Tresk!! Rana ako hrom rovno nad mojou hlavou- nieco spadlo na strechu! Pre lepsi obraz: strecha- to su len plechy polozene na tych muroch, podoprete akymisi tramami- konarmi. Neviem si predstavit aky lomoz to robi ked prsi taky fajny husty dazd. Ale, idem naspat. V momente som vyplestila oci zistujuc kde som, co som, co sa deje. Rychlo som kukla na mobil- 3:18. A potom prislo rozuzlenie zahady:“Ki-ki-ri-kiiiii!“Na strechy vyletel kohyt, ktory si zmyslel, ze je cas vstavat. Tak sa tam hooodne dlho prechadzal a kikirikal, neskor k nemu dopadol aj kohut cislo dva. (nastastie mali len 2 kohutov). O pol 6 sa zobudila Sindiso a chystala sa do skoly no a o 6tej sme sa s postele vytrepali aj my. To teda bola noc!

Aj den vyzera uplne inak ked clovek vstane tak zavcasu. Tak sme pomalicky dali vsetko doporiadku (sak kam by sme sa nahlili?), upratali, umyli riad z vecere, „otec“ zas zacal nosit vodu, „mama“- coco (citaj koko, v zulu to snamena stara mama) potom prala nejake veci. Potom prisla suseda, jedna, druha, torsku sme sa pomotali v zahrade a asi okolo 10tej sme isli pracovat- navstivit nove rodiny v dedine a zistit aka je tam situacia.

Presli sme par kilometrov a navstivili asi 10 rodin. Rodicia casto neboli doma, alebo neboli vobec. 20rocne dievcata uz mali svoje deti, stari rodicia sa stralai o svoje vnucata ale aj o nie siroty alebo susedove deti, kym rodicia hladali v meste pracu. Bola som totalne sokovana z toho ked stari rodicia nevedeli kolko rokov maju ich vnucata, ale dokonca ani kolko rokov maju oni sami. Vek?? Uplne nepodstatne! Naco? Jednu zenu som „prinutila“ doniest mi jej rodny list. A hovorim jej- Vy mate 79 rokov. Tak sa na mna usmiala, ze: „Ajaaaj! A co? Aj tak si to uz zajtra nebudem pamatat!“ Fakt cas, cisla, vek- to pre nich nic neznamena.

Dostala som niekolko ponuk na sobas, niektori ma chceli kupit- za kravy. Jedna matka (ma 36 rokov, 21-rocneho syna a 4-rocne vnuca) ma tiez chcela do rodiny- pre jej syna! Lol.

Ak to mam zhrnut... bol to zaujimavy, dobrodruzny den. Poucny. Prisla som tu ako ta, ktora chcela pomoct druhym a ucit ich. A nakoniec ja som ta, ktora potrebuje ich pomoc, aby som si uvedomila hodnotu veci a ludi v mojom zivote. My mame akysi zivotny standard, a vsetko co je pod tu "nasu" uroven vnimame bud s urcitou mierou odporu alebo lutosti. Nemaju tu vela. Oni ani vela nechcu! Ale tie ich vztahy- tak zive, uprimne a blizke! Netvrdim, ze doma take nemas, ale tu je to samozrejmost. Ze ti stara zena zo svojej zahradky s radostou poda cviklu a vonavu mrkvu. Aj ked som biela necakali, ze im tu nieco prinesiem a dam- oni davali mne!

dakujem.

den-noc-den v dedine | cast 1. | cestovanie a den prvy

Utorok. November 01, 2011

Tak! Zbalena! Pri pohladne na 60 litrove plne batohy mojich spolubyvajucich vsak chvilu zapochybujem. Neviem co vsetko si do tych batohov natrepali oni, ale nakoniec som hrdo vykrocila s mojim malym ruksacikom, v ktorom som si niesla flasu vody, tricko, zubnu kefku a fotak.

Bolo nam povedane, ze mentori nas pridu vyzdvihnut o 9:00. [Mentor- zamestnanec NGO, zije priamo v dedine a tam mapuje situaciu. Lepsie pozna zivot a ludi- je jednym z nich.]

• 9:00 sme pripraveni – este narychlo kontrolujem mailbox ci mi Daniel neodpisal
• 9:30 nikde nikto. Vacsina kolegov (vratane sefa) odisli na konferenciu do Durban-u takze bolo ticho.
• 10:00 stale v office. Mentori nikde.. zatial nejak neriesim. Lebo sme v Afrike a hodinove meskanie- to je nic!
• 11:00 stale v office. Ziadne spravy. Nachvilu zapochybujem ci sa to nezrusilo a niekto nam to zabudol oznamit.
• 11:30 hej. Stale v office. 2,5 hodinove meskanie mi pripada vtipne. Co sa dalo cakat?
• 12:00 ano. Office. Cakame.
• 12:05 spravme nieco. Konecne sa niekto uracil zavolat jednotlivym mentorom a zistit kde su.
• 12:15 office. Update: moja mentorka je na ceste. Uz je v meste a bude tu o pol hodinu. Mentorka c.2 nedviha telefon. Mentor 3 vraj nedostal potvrdenie, tak si myslel ze sa to zrusilo. Je doma ale vyda sa na cestu.
• 13:20 moja mentorka- Ngamsile- je tu a vyrazame! Hura!

Este nas kolega stihol zaviest na stanicu taxikov. 2 typy [link] MHD (tot luxusna nova verzia) a dedinske taxi (tam vzadu je natrepanych minimalne 12 ludi roznej vekovej a vahovej kategorie plus vrecia ryze, muky a ine pakle). Fakt vam tie taxiky musim odfotit, lebo to sa opisat neda. To nevygooglis. Nevadi. Citaj pozorne obrazovy material dodam neskor pre dokonalu ilustraciu;) Takze na stanici kopec ludi- predavajuci, kupujuci- klasicky trh. 90% z nich sleduje mna..lebo som tam jedina „ina“. Jedna trosku pripita zena mi bozkava ruku, vraj preto, lebo je stastna (ze ma vidi?? Asi skor z alkoholu). A je tu nas taxik. Tentokrat uplny luxusny voz- Toyota. A taxikar zahlasi, ze si mozme sadnut dopredu. Hura! Luxusny voz, luxusne miesta! Ale pozor. Teraz musim zdoraznit to, ze nielenze ja niesom najstihlejsia a moje nohy su niekedy viac nez dlhe, ale moja mentorka...ach..ma asi 150 kg [fakt. Velka zena!]. tak sme sa tam natlacili sposobom „Au“. Sedela som na rucnej :D a rychlostna paka bola medzi mojimi kolenami. Maju tu straasne vela spomalovacich pruhov na ceste- extremna bezpecnost kvoli deckam. (niektori fakt soferuju ako blazni) No my sme teda isli predpisovo. Sak s preplnemym taxikom niesu ziadne zarty. To teda ze nie! Same preradovanie, podradovanie a soferova ruka prepletena medzi mojimi nohammi . LOL! Po piatich minutach mi strpla prava polovica zadku. Radio revalo na plne gule! Z pravej strany do toho ziapal sofer a z lavej moja mentorka- sak klasicka konverzacia, nie? No a ja...som vtedy prestala vnimat. To sa tu obcas oplati- vypnut vsetky vnemy.

Dorazili sme do dediny. Taxik zastal v strede prasnej cesty a ani neviem ako som vypadla z toho vozu. Namierili sme si to priamo do domu Ngamsile. Z predchadzajucich prispevkov vies, ze podobne dediny som uz navstivila (konkretne aj tuto). A tusim som aj opisovala to ako tie domy vyzeraju a aky je v nich cerstvy vzduch. Nuz..ostavalo mi len dufat, ze moja posadnutost cistotou a OCD kompplex (potreba mat neustale ciste ruky) neutrpia prilis velku ujmu.

Dom..?No uplne klasicka africka chatrc ako vsetky tie, co som doteraz videla a citila. Mury z blata a strecha pokryta akymisi plechmi. Plechy zatazene cim prislo- sud, pleumatika, rozbita mikrovlnka. Az sa smejem teraz, ale vtedy som riadne kukala.

Ngamsile (29) byva spolu so svojou mamou (56), otcom (80), starym otcom (80) [ano! Su rovnako stari!], bratom (27)-ten tam vsak nebol, sestrou (20) a jej 3 tyzdnovou dcerkou, a svojou dcerou Sindiso (13). Niesu vsetci natrepani v jednej chalupe ale maju asi 4-5 takych chatrciek. No maju jednu „hlavnu“- kuchyna. A tam som mala tu cest spat ja.

Takze ked som prisla varili sme a rozpravali sme sa. Ukazali mi nejake fotky. A tak s malym babom v rodine ten cas akosi rychlejsie bezi. Pocasie bolo uplne nanic takze sme popoludnie presedeli doma. Co bolo pre mna uplne cudzie. Lebo vobec neviem len tak nic nerobit. Som zvyknuta veci planovat. No co uz clovek naplanuje tam? Ved tam nemaju ani hodiny! Na veceru sme mali velmi chutne maso- podobne nasmu gulasu. Mnam. A o 8mej sme si lihali do postele, lebo uz bola slusna tma. Mala som este tolko stastia, ze tato moja rodina mala elektrinu- ehm jednu 10 wattovu ziarivku. Takze to bol vecer bez sviecok, ohna v chalupe a bez dymu!

Nic take ako tecuca voda. To znamena nic take ako splachovaci zachod. Dlho som sa odhodlavala polozit tu otazku, no ked som uz fakt nemohla opytala som sa 13 rocnej Sindiso kde maju wc-ko. Ona s radostou, ze:“Pod, ukazem ti!“ No a v tej tme tmuce sa rozbehla kdesi pomedzi tie chalupy do este vacsej tmy. Koniec drahi moji! Som dievca z dediny, a nespocetne vela krat som si vychutnala latrinu so vsetkym co k tomu patri. Ale mam pocit, ze uz dlho zijem v meste. No nic! Tak som si tam isla pomaly clenky vytknut, len aby sa mi prilis nevzdialila. Fantazia mi vtedy fungovala na 120%. Tolko hadov, a kadejakych divych priser som ja videla .. :D No po par metroch, v bezpecnej vzdialenosti od chalup Sindiso zastala pred plechovou budou, ze: „Tu!“. Este raz zdoraznujem, ze tam bola este vacsia tma ako pri dome kde sme mali ziarivku. Tak som sa na nu s plnym mechurom a beznadejou v ociach pozrela a hovorim jej: „A kde to ma zaciatok a koniec? Kde to ma vchod??“ [nesmejte sa ale videla som tam len tmu] A Sindiso nevahala vhupla tam dnu, ze: „Tu (jenda noha), tu (druha noha) a tu (naznacila, ze tam sa sedi)“.  A ja: „vdaka!“ Este mi podala toaletak a opytala sa ci moze odist. No jasne, ze by som bola radsej keby si toto mohla vybavit za mna..ale chod moja- myslela som si. Tak som tam ostala v tme, smrade :D a len nejak po hmate som si nasla miesto „na sedenie“. Sak po wc-ku si vzdy umyjeme ruky tak co. [inak neviem ako nechutne to vyznieva- ale asi som len dramaticka moc. Neprepadla som sa do tej jamy ani som nechytala nic nechutne. To len pre niekoho uz len idea latriny sama o sebe posobi nechutne].

Zvladla som! Aj som trafila spat domov.

...to be continued

piaty, siesty (novinky z nudy)

Dovolim si spojit udalosti z poslednych dvoch tyznov do jedneho prispevku. Preco? Lebo ako som pisala naposledy, pomaly si zvykam a stava sa, ze niektore dni su fakt nudne bez akychkolvek noviniek a zaujimavosti.

Aj tyzden piaty zacal klasicky- pondelkom. Fakt nic nove. Tusim aj prsalo vtedy. Den straveny v office kde sa standardne NIC nedialo. Aked pisem NIC myslim tym NIC. Nikto. Sef sa tu neukazal cely den. A tak som z cistej nudy zacala hladat nejaky online material na moj projekt. Rychlost internetoveho pripojenia vsak znacne ovplyvnila moje pociatocne ciele a odhodlania. Par uzitocnych veci som vsak nasla. Linky „save-nute“ a to pre zaciatok musi stacit.

Nasledujuce tri dni sa niesli v znameni mojej buducej kariery. Mozno myslim az moc dopredu ale fakt som nemala ziadne ulohy, na ktorych by som mohla pracovat, tak som zistovala ake su moznosti, kde a ako sa zamestnat, co je zaujimave. Tak som par dni zabila pisanim motivaciek a „cover letters“. Snad sa mi to v buducnosti zide. No a v piatok pokracujuc v duchu zveladovania mojho intelektu som si zobrala par hodin volno a vychutnala som si studium v miestnej kniznici. Uz som tusim spominala, ze maju slusnu (na africke pomery;) ziadna univerzitka) zasobu novych knih. Nuz a cosi som sa aj dozvedela. Hmlistne vlhke piatkove poobedie sme stravili v lese- zazitok ako zo scary movie (hmla ako mlieko!), vecera v malej lokalnej ..no ako to nazvat..lebo nebola to restika. Taka... hmmm...vyvarovna alebo co. Dala som si nieco, co mozem prirovnat k slovenskym pirozkom- tak to chutilo. Tu to volaju „Amagwinya„ a vyzera to takto:

Taka gula o velkosti zovretej paste. Ma to sladkastu chut ale nie je to plnene. Teda tu napln si mozes vybrat- rozne omacky a druhy masa. Chuti to fakt skvele. No ked si predstavim ako sa ta gula smazi v litoch oleja, az mi bolo tazko;) koniec kulinarskej sekcie.

No a cez vikend sa nedialo nic extra. Takze uz chapes co znamena prezit nudny tyzden. Toto bol fakt extrem a nevyzeralo to moc ruzovo ani v tento pondelok .

Do toho vsetkeho sme mali nejake trampoty doma ale to tu rozoberat nebudem. Plus moji spolubyvajuci- par "Taliansko a Libya" sa opat stihli niekolko krat pohadat aj rozist. Takze ich ticha domacnost kedy ja som niekde v strede medzi nimi a „hram na obidve strany“ ma dost vycerpava. Nuz ale...vztahy.

Ok. Takze dalsi pondelok- zacialok noveho tyzdna, koniec stareho mesiaca. Nemala som ziadne ocakavania. Pripravena na to najhorsie- nicnerobenie! A tento krat 100%ne nic nerobenie lebo od stvrtku sme nemali ani internet- lebo sme vycerpali nasich 5 GB. (s neobmedzenym internetom sa ovela lahsie nudi, drahi moji:P) Tak sme tu sedeli v office- burlive debaty o situacii v Libyi, o tom co sa stane, o tom co by mali robit...o tom ako Francuzka davala rady, a o tom ako si Libyjcan hajil svoju krajinu. Co nakoniec vyustilo do dalsej hadky, a do dalsej „tichej domacnosti“ (ktora este stale trva). V tom sa nastastie v nasom kancliku zjavil sef! Novinky! „Zajtra pojdete kazdy do inej dediny a stravite den-noc-den v Zulu kulture.“ Hura! Konecne nieco! Neocakavajte splachovaci zachod, elektrinu ani tecucu vodu. Nevadi! Vsak zazitok a dobrodruzstvo, nie?

O tom ,ako som to tam prezila napisem neskor ked si usporiadam myslienky v hlave.

Posledna vec. Nam sa tu cas neposuval, takze konecne nejaky casovy rozdiel- mame o hodinu viac!;)