den-noc-den v dedine | cast 2. | noc a den druhy

V dome ma uz cakala na sporaku zohriata voda. V 200 litrovom sude zas studena. Tak si pekne namiesas do „lavora“ oblubenu teplotu- a hybaj hygiena ;)

Uz nieco po osmej som bola v posteli. Hej v posteli, ktoru so mnou zdielala Ngamsile. Pomestili sme sa! Ziarivka ziarila, Sindiso si chystala uniformu do skoly. A ja som rozmyslala ako samu seba presvedcim aby som zaspala uz o 20:20. Ako sm sa tak rozhiadala po izbe na stene vedla mojej hlavy presiel asi 20-centimetrovy mravec! Teda! Toto nie. Draha moja ty teraz musis co najrychlejsie zaspat este predtym ako sa zjavia hady, jastery, dinosaury a ine potvory, ktore si oni mozno chovaju ako domace zvieratka. Tak som sa tam obalila do deky a nasilu zvierala viecka novoriac si: spi, spi, musis spat. Ngamsile po chvili zhasla svetlo..a z noci si uz moc nepamatam. Viem ze som sa par krat zobudila. Lebo zvonka sa ozyvali kadejake zvuky.

Tresk!! Rana ako hrom rovno nad mojou hlavou- nieco spadlo na strechu! Pre lepsi obraz: strecha- to su len plechy polozene na tych muroch, podoprete akymisi tramami- konarmi. Neviem si predstavit aky lomoz to robi ked prsi taky fajny husty dazd. Ale, idem naspat. V momente som vyplestila oci zistujuc kde som, co som, co sa deje. Rychlo som kukla na mobil- 3:18. A potom prislo rozuzlenie zahady:“Ki-ki-ri-kiiiii!“Na strechy vyletel kohyt, ktory si zmyslel, ze je cas vstavat. Tak sa tam hooodne dlho prechadzal a kikirikal, neskor k nemu dopadol aj kohut cislo dva. (nastastie mali len 2 kohutov). O pol 6 sa zobudila Sindiso a chystala sa do skoly no a o 6tej sme sa s postele vytrepali aj my. To teda bola noc!

Aj den vyzera uplne inak ked clovek vstane tak zavcasu. Tak sme pomalicky dali vsetko doporiadku (sak kam by sme sa nahlili?), upratali, umyli riad z vecere, „otec“ zas zacal nosit vodu, „mama“- coco (citaj koko, v zulu to snamena stara mama) potom prala nejake veci. Potom prisla suseda, jedna, druha, torsku sme sa pomotali v zahrade a asi okolo 10tej sme isli pracovat- navstivit nove rodiny v dedine a zistit aka je tam situacia.

Presli sme par kilometrov a navstivili asi 10 rodin. Rodicia casto neboli doma, alebo neboli vobec. 20rocne dievcata uz mali svoje deti, stari rodicia sa stralai o svoje vnucata ale aj o nie siroty alebo susedove deti, kym rodicia hladali v meste pracu. Bola som totalne sokovana z toho ked stari rodicia nevedeli kolko rokov maju ich vnucata, ale dokonca ani kolko rokov maju oni sami. Vek?? Uplne nepodstatne! Naco? Jednu zenu som „prinutila“ doniest mi jej rodny list. A hovorim jej- Vy mate 79 rokov. Tak sa na mna usmiala, ze: „Ajaaaj! A co? Aj tak si to uz zajtra nebudem pamatat!“ Fakt cas, cisla, vek- to pre nich nic neznamena.

Dostala som niekolko ponuk na sobas, niektori ma chceli kupit- za kravy. Jedna matka (ma 36 rokov, 21-rocneho syna a 4-rocne vnuca) ma tiez chcela do rodiny- pre jej syna! Lol.

Ak to mam zhrnut... bol to zaujimavy, dobrodruzny den. Poucny. Prisla som tu ako ta, ktora chcela pomoct druhym a ucit ich. A nakoniec ja som ta, ktora potrebuje ich pomoc, aby som si uvedomila hodnotu veci a ludi v mojom zivote. My mame akysi zivotny standard, a vsetko co je pod tu "nasu" uroven vnimame bud s urcitou mierou odporu alebo lutosti. Nemaju tu vela. Oni ani vela nechcu! Ale tie ich vztahy- tak zive, uprimne a blizke! Netvrdim, ze doma take nemas, ale tu je to samozrejmost. Ze ti stara zena zo svojej zahradky s radostou poda cviklu a vonavu mrkvu. Aj ked som biela necakali, ze im tu nieco prinesiem a dam- oni davali mne!

dakujem.