"i Like" / "páči sa mi"... alebo vlastnými slovami komentuješ obrázky, ktoré "vešiam" na fejsbúk. Myslím, že je čas, aby som utrúsila aj ja nejaké to slovo o tom, ako to tu vzyerá, (ne)funguje..a ako to tu prežívam ja.
To, že príchod do novej kultúry na opačnej strane zemegule bol ťažký- o tom niet divu. Ale človek je tvor prispôsobivý, a keďže aj ja sa radím medzi rasu ľudskú, zvykla som si. Stálo ma to síce trochu času, aj sĺz... a o nejakú tú minútu som obrala aj pár mojich blízkych. Už teraz vám patrí veľké "ďakujem"!
Keď sa ma pred odchodom (aj počas cestovania, ale aj teraz) ľudia pýtali kam idem, prečo tam idem a čo tam budem robiť, vždy som opakovala niečo v zmysle.. že v rámci mojho štúdia na Dánskej univerzite idem do Juhoafrickej Republiky na 3-mesačný internship do malej mimovládnej organizácie, ktorá pracuje na rôznych projektoch s deťmi v chudobných vidieckych osadách. Prisahám, že to je všetko, čo som vtedy (donedávna) vedela.
26. Setember 2011. Na letisku v Durbane ma vyzdvihli ľudia z NGO (mimovládnej org.) a to konkrétne sám riaditeľ organizácie (Lwazi, 26) plus ďalšie 2 kolegyne. Neuveriteľne milí ľudia. Fakt. No od toho dňa som ich poriadne nevidela, lebo sa niekde už dva týždne školia, workshopujú, debatujú a podpisujú kontrakty, dohody a spolupráce. Bezpečne ma však dopravili do mesta „M“. Vlastne do mesta Eshowe. Fakty a čísla si vygoogliš sám, no ťažko ti opíšem ako to tu ozaj vyzerá. Mne samej trvalo asi 3-4 dni kým som vlastne zistila kde budem žiť. Keďže slnko tu zapadne už o pol 6tej večer a z každej strany počuješ, že nie je veľmi dobrý nápad len tak sa tu sama prechádzať, po skončení pracovnej doby (4PM) si doma uvaríš večeru a radšej si o Eshowe čítaš a pozeráš obrázky na nete.
Takto to vyzeralo na začiatku. Bývam s „kolegyňou“ (24) z Francúzska, ku ktorej sa neskôr pripojil jej priateľ (29) z Lýbie. Musí ti stačiť! Kultúrna zmeska ako sa patrí. A keby len kultúrna! O ubytovaní veľa písať nechcem a ani nebudem. Pochopíš neskôr. Tak asi len toľko, že je to dom nášho šéfa, skromnejšie podmienky, ale mám vlastnú posteľ a pár poličiek v skrini, o izbu sa delím s Marie (z Franc.), máme aj kuchyňu, obývačku s mega telkou a 700 programami a v kúpeľni splachovací a takmer aj splachujúci záchod :) A v sprche nám tečie aj teplá voda!... alebo.. kvapká! Všetko, na čo sme doma zvyknutí a považujeme to za základ, neodmysliteľné a potrbné, tu mám. Možno v o niečo horšom stave alebo obmedzených podmienkach..ale mám!
Teda, skoro všetko. Ďalšia facka prišla as hneď na druhý deň keď teplomer (ktorý síce nemáme) ukazoval niečo okolo 15°C. To ja, naivná, keď som sa doma balila som si myslela že.. šak Afrika, limit na batožinu mám nejakých biednych 30kg, načo mi tam budú svetre a niečo teplé!? No nedalo mi a tak som si cez batoh prehodila mikinu v mikine..nech som na smiech! Pri ceste vlakom na letisko v Johannesburgu jednému pánovi neuniklo, že mám nejak veľa batožiny.. tak sa prihovoril a po mojom „v rámci môjho štúdia na Dánskej univerzite..“ monológu, s úsmevom utrúsil poznámku, že hetno (upierajúc pohľad na moju mikinu 2v1) „tam“ nebudem potrebovať. Ale povaha som silná, nedala som sa odradiť, nenechala som vo vlaku nič a hrdo som sa potila ovešaná batožinou a dvomi podľa neho zbytočnými kusami oblečenia, ktoré sú podotýkam len o niečo teplejšie ako obyčajné tričko. (to aby si si nemzslel, že som tu trepala hrubé vlnené svetre a flysové, nepremohavé budny). Aj keď.. kľudne som mohla.
Náš office sa nachádza asi 15 minút peši od domu kde bývam. Fotka na fejsbuku nejednému môže pripomínať krásny tropický domček, alebo, ako Lukáš okomentoval „víkendové sídlo na kopaniciach alebo na orave“, no realita je o trošku iná. Proste tehlový dom. A to je všetko. Záchod tu splachuje 100%tne. A tak isto aj izolácia. Myslím si, že budeme potrebovať asi 3 horúce týždne neustáleho slnečného žiarenia aby nám tu tieto múry čo-to prepustili a abz teplota stúpla nad 15°C. Tak tu aj dnes sedím odetá 2v1, elektrický ohrievač žhaví, prsty fialovejú, prší, fúka.
Nesťažujem sa, lebo viem, že v decembri tu budem ledva fučať v horúčavách a moje 2v1 budú dávno v zabudnutí.
Toľko o tom, aký je môj život tu v eShowe. O živote "tých druhých" a o tom, čo som zažila včera, napíšem čoskoro.
No comments:
Post a Comment