Po dlhych troch mesiacoch sa mi opat podarilo narazit na moje zapisky z leta. Nieze by som na to sialene norske dobrodruzstvo zabudla. Prave naopak.
Patrilo by sa dokoncit to, co som tu pred par mesiacmi zacala, ale... ako sa tak pozeram na tie poznamky..
..bude tazke zosnovat slohove opisy podobne tym, ktorymi som v septembri zacala.
Po prvom tyzdni sme mali za sebou takmer 1900km, nejake tie trampoty s autom, par noci v aute, par u couchsurferov a milionkrat vyrazeny dych z celej tej nadhery. Druhy tyzden zacal - ako mi vsetci uz pred odchodom do Norska vyvestili - uprsane. Sikovne sme teda zbalili stan, sup s tou mokrou gučou do auta a podme teda dalej: smer Ålesund. Zvolili sme cestu E39. Opat hrba fjordov, kopcov, ladovcov a nadhernych vyhladov na kazdom kroku. Z hustotou obyvatelstva je to v tychto koncinach biedne. Tak napriklad dedina 'Undredal' population: humans 80, goats 500.
Ålesund bol velmi prijemnym prekvapenim aj napriek tomu, ze nas privital ozaj letnou atmosferou: 11'C. Stravili sme tu dva dni vdaka pohostinnej couchsurferke Eli. Toto Art Nouveau, teda secesne mesto, ktore byva casto prirovnavane k Bergen-u, ma za sebou zaujimavu historiu. V treskucej zime roku 1904 to evidentne niekto prehnal, a v krbe si prikuril az tak, ze popolom padlo cele mesto. V tom case boli vsetky domy postavene z dreva (az na miestny kostol a vaznicu). A tak za jednu noc prislo o strechu nad hlavou viac ako 10 000 norskych uboziakov. No a potom sa stal zazrak. Stovky obyvatelov z celej krajiny sa nahrnuli do mesta aby ho opat podstavili na nohy. Mnohi z tychto dobrovolnikov boli architekti studovani v Nemecku, a boli to prave oni, ktori sem, do zabudnutej vyhorenej rybarskej osady priniesli skutocne (europske) umenie. Riskovat uz nechcel nik, a preto tentoraz postavili vsetky domy z kamena, zdobene naskutku peknymi detajlnymi a dekorativnymi ornamentami. Ach, ta severska secesia.
Druhou atrakciou v meste, alebo lepsie povedane nad mestom, je kopec Aksla (cca 200m). Po vyslapani 400 schodov sa zadychanym navsetvnikom naskytne vyhlad na okolite ostrovceky, samotne centrum mesta, ale aj hufy spotenych turistov naruzivo zachytavajuc tento krasny vyhlad do fotakov a iPadov.
 |
| pred |
 |
| po |
Z Ålesund-u sme vyrazili smer Kristiansund. Najkratsia mozna cesta po E39 ma nejakych 150km. To sa nam ale zdalo malo, a preto sme si vylet opat trosku predlzili- menovite R63, ktora prechadza priamo cez svetoznamu Trollstigen Route (Cesta Trollov). Prejazd povoleny len v obdobi od Maja do Oktobra, a len pre vozidla do 12,5m- kamionisti, smola. Nadhera! Spominana R63 spaja dve udolia, ktorymi prejazd urcite zato stoji. Pred samotnym adrenalinovym zjazdom (11 serpentin na 800m prevyseni) sme sa pripojili k davu nadsenov a presli sme sa po turistickom chodnicku a plosinkach previsajucich nad touto nadherou.
Na R63ke sa nachadza aj malicky kostolik v dedine Stordal. Nenapadny, ale za to ocarujuci. Dreveny svatostanok zdobeny ozaj krasnymi malbami (biblicke pribehy) a detajlnymi kvetinovymi motivmi. Velmi tiche miesto, ziadny sprievodca a teda ani parkovisko so stankami s obcerstvenim a magnetkami. The Rose Church.
Dalsim highlight-om tohdo dna bola Atlanterhavsveien (Atlantic Ocean Road). Tato 8km cesta spaja (8 mostami) desiatky malych ostrovcekov na pobrezi. Prejazd sice obcas pripomina husenkovu drahu, ale najde sa tu par miest s "typickym" vyhladom. Do roku 1999 bola tato cesta spoplatnena mytom, ale dnes je to gratis. Takze sup-sup na sever, kym si do Nori zas nerozmyslia:)
V podvecer sme dorazili do Kristiansund-u. Na poslednu chvilu sa nad nami niekto zlutoval, a mlady 25 rocny chalan nam ponukol couch v jeho dome. Teda v dome, ktory zdedil po (pra?)babke. Asi tak 12km od mesta, v dedinke kdesi v strede lesa nas privital Erlend. Nebol vsak sam. V tu noc totiz u neho prespavala ista asi 60 rocna dobrodruzna Spanielka, ktorej bol teda "plny dom". Nezabudnutelna zena, ktora robila paniku z gumeneho hada, neustale rozpravala - bud sama so sebou alebo so Siri (v iPhone) :D Okrem sialenej Luisy mi v pamati utkvel este aj fakt, ze toto bola noc, kedy sme po prvy krat spali na posteli. Kadejakych matracov a rozkladacich gaucov nam bolo ponuknutych hodne, ale postel ako taka veru nie. Patricne som si to teda vychutnala. Ehm..chcela som. Len keby mi ona postel nebola prikratka:(
 |
| 00:54 AM |
Pre dnesok tolko. Najblizsie sa zastavime v meste Trondheim a mozete sa tesit na Peklo.
