Ako na nový rok, tak po celý
rok. Tak sa hovorí. Vraj. Asi preto nás mamka odjakživa napomínala, aby sme sa s bratom aspoň prvého januára nehádali,
nebili, nefrflali.. lebo keď budeme zákerní a zlí v tento deň,
tak sa nám to počas nasledujúcich 365 dní všetko vráti. Aj s úrokami,
samozrejme. Neviem, či je pravda naozaj ukryktá niekde v hĺbke spomenutej
povery, alebo bolo to naše hašterenie len takou každodennou nevyhnutnou samozrejmosťou.
Kažopádne si na tento výrok spomeniem vždzy na prvého januára.
Dvetisícdvanástka sa chýli ku koncu, a ľudia majú
tendenciu obzerať sa späť. Bilancovať, retrospektívne hodnotiť, alebo sa len tak
zamyslieť. Pre mňa osobne bol rok 2012
plný výnimočných ľudí, momentov a udalostí, ktoré nepochybne stoja
za to, aby som si ich z času na čas pripomenula.
"Ako na nový rok, tak po celý rok!", napadlo ma ako prvé,
keď som na prelome 2011tky a 12tky sedela v autobuse
v Juhoafrickej Republike niekde medzi Cape Town-om a Johannesburg-om.
1500 km, zhruba 17 hodinový „výlet“ a v hlave mi výrili otázky, či to
naozaj znamená, že budem najbližších 365dní cestovať. Tej myšlienke som sa teda
vôbec nebránila- ak
by bol osud zhovievavý a doprial by mi čo i len o kúštiček väčší
luxus ako juhoafrickú diaľkovú autobusovú linku:) Dnes, 2
týždne pred koncom roka môžem povedať, že mi bolo slušne dopriate! Veľmi
slušne! Rok začal v Juhoafrickej Republike, pokračoval nezabudnuteľnými
zážitkami v Zambii a Zimbabwe, skoro 3 mesačnou zastávkou doma na
Slovensku, „návratom“ do Dánska, spontánnym road trip-om od Kanady cez 5
štátov v USA a víkendom v Belgicku. A o pár dní si ešte
užijem vianočnú Prahu! Nepochybne bol môj rok 2012 rokom cestovateľským.
A nielen to!
Oveľa dôležitejšiu úlohu v tomto mojom vandrovaní
zohrávali ľudia! A ani v tejto sfére Pán Boh nešetril a poslal
mi do cesty „TOP class“- kvalitných ľudí, vďaka ktorím to dokonalé bolo ešte
dokonalejšie a to neznesiteľné oveľa jednoduchšie! Najmä v období
písania diplomovky som si uvedomila, že som obklopená neuveriteľne trpezlivými
ľudmi, ktorí majú so mnou nervy, aj keď už ja nemám nervy sama so sebou. Ľudia,
ktorí cez ten moj „bordel“ išli so mnou a mali silu znášať moje nálady (a
to viem mať celkom kvalitné depky :) ), pády a nechuť bojovať, dodávali mi motiváciu,
silu a energiu. Nielenže bojovali
so mnou, no častokrát bojovali za mňa! Napísané „ďakujem“ je málo. Tí, čo prešli
v živote niečím podobným však veľmi dobre poznajú a cenia si
priateľstvá a vzťahy ako také. Uprimné „prepáč“ tým, ktorých sa mi počas
niekoľkých týždňov plných stresu a napätia podarilo chtiac-nechtiac
ignorovať.
Asi to znie ako riadne klišé, ale naozaj som veľmi vďačná
za všetky tie pády na hubu, zlyhania malé aj veľké, a každodenné prešľapy. Lebo
práve na nich som sa naučila čo má pre mňa výynam, zmysel, čo sú moje slabosti
a v čom som naopak silná. Dá to ale kus práce- poučiť sa/učiť
sa a rásť. Tak, ako sa mi po vyše roku podaril moj top joga úspech
a prvý krát som urobila stojku na hlave, chcem na sebe pracovať
a vypracovať to do „stojky“ aj vo vzťahoch. No keď sa človek prestane čo
i len na chvíľu snažiť, veľmi rýchlo sa mu ten domček z kariet
zosype- podobne ako ja, pri pokuse postaviť sa na hlavu po niekoľkotýždňovej
prestávke. Au!
Ďakujem všetkým mojim blízkym, ktorí mi denno-denne otvárajú
oči. Ďakujem za úprimnosť, trpezlivosť a aj za tie „facky“, ktoré sú
nevyhnutné a často si ich zaslúžim. Ďakujem CouchSurfing-u
a CouchSurferom (hostiteľom aj hosťom), ktorí mi pomáhajú búrať neymyselné
predsudky a bariéry, a naopak učia dôvere a štedrosti.
A čo prinesie nový rok? Netuším. A ani nechcem.
Lebo práve tá nevedomosť a neistota ma motivujú! Vyhľadávam výzvy a nové
veci. Beriem to, čo príde.
„..každý
jeden moment je novým začiatkom. Netreba sa zaoberať budúcnosťou, lebo je to
len pojem v našej mysli. Keď príde, dostaví sa ako prítomnosť. A ak
nežiješ tu a teraz, tak to
zmeškáš. Budeš len snívať o lepšej budúcnosti, ktorá však nikdy nepríde.“
Ži tu a teraz. Ži naplno. Ži svoj život. Šťastne a najlepšie ako vieš!
pekný čas vianočný ti prajem :-)
